Čo je zlato

Zlato je chemický prvok s označením Au (z latinského Aurum). Ide o veľmi ušľachtilý, stály a kujný kov, ktorý je elektricky a tepelne vodivý, chemicky odolný a v prírode sa vyskytuje hlavne v rýdzej forme. Vďaka svojej bohatej histórii a vzácnosti si zlato udržiava svoju hodnotu. Zlato je možné deliť na menšie časti, ktoré si aj po rozdelení zachovajú rovnaké vlastnosti. Nie je zdraviu škodlivé, je veľmi dobre uskladniteľné a dá sa jednoducho prenášať. Všetky tieto vlastnosti predurčujú zlato k tomu, aby bolo ekvivalentom k peniazom. Rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako zlato má napríklad aj striebro, paládium a platina. Kým striebro sa stalo rovnako ako zlato ekvivalentom peňazí, platine a paládiu chýba práve historická hodnota, ktorú si zlato a striebro stihlo vybudovať (platina bola objavená v roku 1735, paládium v roku 1803).

Zlato ako uchovávateľ hodnoty

Cieľom investície do zlata by malo byť čo najlepšie uchovať hodnotu zarobených peňazí do budúcnosti. Dlhodobý historický vývoj ceny zlata ukazuje, že cena zlata v priebehu desaťročí neustále rástla. Podľa niektorých ekonómov je zlato vhodné na zabezpečenie majetku proti inflácii v horizonte viacerých rokov až desaťročí, podľa iných aj v kratších intervaloch, ak sa kúpi a predá vo vhodnom čase. Faktom pri zlate ostáva, že nik nedokáže presne predpovedať, či bude cena zlata klesať alebo stúpať, ako prudko sa tieto zmeny udejú, a hlavne v akom čase. Ideálne je preto spoľahnúť sa na históriu, v ktorej skončili podstatne lepšie tí, čo zlato vlastnili.

Zlato je zároveň ideálnym prostriedkom pre všetkých investorov, ktorí vedia zhodnotiť riziká vysokej inflácie a hyperinflácie. Práve hyperinflácia je jav, pri ktorom vo veľmi krátkom čase prudko klesne hodnota papierových peňazí. Tento jav nie je v dejinách a ani v našich končinách ničím výnimočným. Len v 20. storočí sa celosvetovo udialo niekoľko desiatok hyperinflácií, ktorých hlavným predchodcom bola buď vojna alebo zlá monetárna politika. V rokoch 1945 až 1946 rástli vo vojnou zdevastovanom Maďarsku ceny každý deň dvojnásobne, počas rokov 1991 až 1994 sa ceny v bývalej Juhoslávii zdvojnásobili každých 36 hodín. Hyperinflácia nám bezprostredne hrozila aj počas nedávnej hospodárskej krízy v roku 2008. Našťastie k nej nedošlo, ale na obdobia častých hospodárskych a ekonomických kríz si musíme jednoducho zvykať a snažiť sa hľadať riešenia, ako ich dopad na majetok čo najviac eliminovať.